Design thinking: Metóda riešenia problémov v pracovnom aj osobnom živote

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Chceš vedieť, ako kreatívne riešiť problémy? Ako sa na problém pozrieť z rôznych perspektív doslova sedliackym rozumom, ktorý tak často v dnešnej dobe vypíname? Design thinking je zaujímavou metódou nielen v prístupe k pracovným výzvam, ale aj osobnostným otázkam. Michaela Fuleková má bohaté skúsenosti v oblasti zákazníckej skúsenosti a je mentorkou v Butterfly Effect pre oblasť vedenia tímových mítingov, vizuálneho myslenia a kreatívnych techník. Design thinking využíva vo svojej práci, aj osobnom živote na dennej báze. Miška nám prezradila základné princípy tohto kreatívneho prístupu, rovnako aj to, ako ich čo najlepšie využiť v bežnom živote.

FOTO: Michaela Fuleková

Koho by mal zaujímať pojem design thinking? Komu môže tento proces pomôct?

Každému, kto rieši nejaký (hlavne komplexný) problém. Nejde o nič iné, ako o zdravý sedliacky rozum. Až na to, že o tento nás dnešná doba pripravila a častokrát riešime veci bez rozmýšľania. Lebo nie je čas sa zamyslieť. V praxi to potom vyzerá tak, že niekto za nami príde, povie „mám takýto nápad“, alebo „máme takýto problém“ a my ideme a vypustíme do sveta produkt alebo službu alebo vyriešime problém, ktorý niekto identifikoval. Častokrát od stola, bez toho, aby sme sa na to pozreli z viacerých perspektív a zamysleli sa nad tým, či tento „nápad“ niekto tam vonku potrebuje a nebodaj je za to ochotný ešte aj zaplatiť 😊. Alebo či problém, ktorý niekto identifikoval je vôbec problémom, ktorý treba riešiť. 

Aké úlohy viem vyriešiť metódou design thinking?

Tento prístup je vhodný na dizajn nových produktov, alebo služieb. Re-dizajn už existujúcich produktov alebo služieb, ktoré sa z nejakého dôvodu nepredávajú alebo spätná väzba na ich používanie nie je pozitívna. Super je na riešenie problémov, ktoré sú komplexné, zasadené do dynamicky sa meniaceho prostredia, alebo na riešenie problémov, kde netušíme, čo vlastne je problémom a potrebujeme sa najskôr v tom celom zorientovať. 

FOTO: Michaela Fuleková

Je design thinking použiteľný len na riešenie problémov spojených s užívateľom (B2C, B2B) alebo ho viem využiť aj na riešenie osobných problémov? 

Ja ho používam na všetko 😊. Zisťujem sama na sebe, že postupom času princípy (dokonca jednotlivé metódy!) z design thinking úplne prirodzene prenikajú do všetkých oblastí môjho života. Keď som minulý rok odišla po desiatich rokoch z korporácie, použila som design thinking na to, aby som doslova redizajnovala svoj vlastný život. Nevedela som kto som, aká je moja hodnota a čo vlastne chcem ďalej v živote robiť. Preto som si zmapovala čo všetko mám za sebou, čo ma v živote teší, čo mi odčerpáva energiu a keďže som nie celkom vedela, čo presne by ma zaujímalo a napĺňalo, „naprototypovala“ som si niekoľko smerov, ktorými by som sa chcela vydať a postupne ich „testujem“. Testujem a vylaďujem, alebo zisťujem, že tento smer vôbec nie je pre mňa. 

Zároveň sa takto pomáham zorientovať aj ďalším svojim priateľom a známym. V poslednom čase ma úplne najviac baví ho používať práve pri koučovaní jednotlivcov a pri riešení ich osobných problémov. 

Mala si už niekoľko workshopov na tuto tému v coworking centre HubHub v Bratislave. Zachytila si nejaké podobnosti, na aký problém/oblasť zúčastnení startupisti, zamestnanci, či freelanceri chceli túto metódu použiť? 

Väčšina otázok býva spojená s témou inovácii. Hľadajú iný spôsob ako robiť veci. Ako zapojiť viac oddelení a prepojiť jednotlivé svety. A ako robiť produkty a služby, ktoré sú užitočné a ľudia ich budú chcieť.   

FOTO: Michaela Fuleková

Tvoje workhopy, ak správne rozumiem, boli vždy kapacitne naplnené. Prečo je táto téma podla teba pre ľudí taká atraktívna? 

Tento pojem sa v poslednej dobe stal obrovským buzz word-om. Znie dosť tajomne na to, aby sa za tým dala hľadať raketová veda 😊. To väčšinou pritiahne ľudí. Tá zvedavosť. Potom sú takí, ktorí už čo to o tom vedia. Teoreticky. A hľadajú príklady z praxe, ktoré im pomôžu pochopiť o čom to celé je a ako to robiť. Chodia si pre návod alebo inšpiráciu.

Popíš nám prosím jednotlivé kroky procesu design thinking.

Začína sa pochopením problému. Pri zastavení sa a skúmaní toho, čo vôbec idem riešiť. Koho a čo všetko budem k tomu potrebovať. A hlavne, pre koho daný problém vôbec riešim. Kto je moja cieľovka. Následne daný problém potrebujem preskúmať. Odporúčam obuť si topánky svojich zákazníkov a prejsť si ich skúsenosťou. Už vtedy dochádza k mnohým aha momentom. Potom situáciu a svojich užívateľov pozorovať v prirodzenom prostredí a následne sa so svojou cieľovkou porozprávať. Je to kvantum informácií, ktoré takto získate a na to, aby ste boli schopní sa v nich neutopiť, vidieť súvislosti a identifikovať hlavné zistenia, je treba si vo všetkých tých získaných dátach upratať. Ideme po potrebách, ktoré ľudia majú, po skutočných problémoch, ktoré potrebujeme vyriešiť. 

Až následne vymýšľame riešenie. Málokto vie, že aj kreatívny proces má tiež svoje fázy a nie je to len taký chaotický brainstorming. Najskôr ideme po kvantite, snažíme sa vymyslieť čo najviac riešení a nefiltrujeme. Potom vyberieme na základe nejakých zvolených kritérií nápady, ktoré sa nám pozdávajú a budem ich ďalej rozvíjať prototypovaním. Prototypy otestujeme, zozbierame spätnú väzbu a zlepšujeme. S niektorými sa dokonca musíme rozlúčiť. Až keď si sme ako tak istí, že sme našili riešenie, tak ideme do implementácie. A je to taký nikdy nekončiaci príbeh. Sledujeme, čo sa nám s produktom alebo službou deje, zbierame spätnú väzbu a zlepšujeme, čo treba. 

FOTO: Michaela Fuleková

 

Prečo a kde si spoznala metódu design thinking?

Design thinking k nám do korporácie priniesla materská spoločnosť. Absolvovala som prvú 2-dňovú ochutnávku s týpkom, ktorý napísal knihu o Service designe a bola to láska na prvý post-it. V tom čase som niekoľko rokov pracovala na oddelení zákazníckej skúsenosti a hľadali sme spôsob, ako v ľuďoch naštartovať prozákaznícky prístup – niečo, čo by im pomohlo si obuť topánky zákazníka a pozrieť sa na to jeho perspektívou, nie cez optiku našich interných procesov. Zároveň spájal pre mňa čaro objavovania a kreativitu.

Následne som sa veľa učila praxou – hlavne na chybách v projektoch, na ktorých som robila 😊. Potom som šla na tréning koučovania design thinkingu v Berlíne. Riešili sme skutočné aj vymyslené výzvy, prešli si všetkými fázami procesu a stovkou metód. Učili nás praxou. Nechali nás prejsť si všetkými frustráciami, ktorými si následne mali prechádzať účastníci na našich workshopoch a v našich projektoch, a to bola najlepšia príprava akú som mohla do ďalšej praxe dostať. Stále je to pre mňa veľká láska 😊

Čomu sa okrem školenia venuješ?

Aktuálne pracujem pre developerskú spoločnosť, kde mám na starosti proces, ktorým dizajnujeme naše projekty. Pozeráme sa na to, ako namiesto obyčajnej kancelárskej budovy postaviť niečo, čo by malo pre našich nájomcov, ich zamestnancov ale aj ľudí, žijúcich v okolí nášho projektu, pridanú hodnotu. Pochopením kontextu danej oblasti, situácie na trhu a potrieb nájomcov, ich zamestnancov a návštevníkov postaviť komplex, ktorý bude ich potreby napĺňať a budú sa tam radi vracať. 

Okrem toho vediem workshopy, mentorujem v Butterfly Effect-e a koučujem jednotlivcov, alebo skupiny pri riešení ich životných alebo pracovných „výziev“.  

Čo hodnotíš za najlepšie rozhodnutie počas tvojej kariéry?

Nezakopať sa na jednom oddelení, ale neustále byť namočená v projektoch, ktoré sa na prvý pohľad nijako netýkali mojej agendy. Pomohlo mi to vytvoriť si sieť kontaktov, nežiť len vo svojej bubline, ale vidieť a rozumieť oveľa širším súvislostiam. Tiež som bola taký migrant a menila som niekoľkokrát pozíciu. A potom to, že aktuálne pracujem v korporáte len na čiastočný úväzok a zvyšok času sa venujem iným projektom. 

FOTO: Michaela Fuleková

Čo by si odporučila mladým ľudom – do čoho by mali investvať rok svojho života?

Určite cestovať. Vedieť vystúpiť mimo svojej komfortnej zóny, objavovať, spoznávať nových ľudí, iné kultúry a celkovo pochopiť, že svet nekončí mojou vlastnou bublinou. 

Experimentovať, skúšať nové veci a hľadať, čo ich baví. 

Aký zvyk, ktorý si implementovala v posledných rokoch mal pozitívny vplyv na tvoj život?

Je ich niekoľko. Píšem si denník, ktorý mi pomáha raz za čas si urobiť sebareflexiu. To mi umožnilo pochopiť svoje staré vzorce a neopakovať donekonečna tie isté chyby. 

Vždy, keď nad niečím premýšľam a zaseknem sa, dám si čas a priestor to na chvíľu neriešiť. Idem sa prejsť, začnem robiť na niečom inom, vycestujem – prechod hraníc má na mňa taký zvláštny efekt, že mi okamžite začne šrotiť hlava.  

Vizualizujem si čokoľvek, čo riešim – jednoduchou mindmapou, skečom, použitím post-itov. Je pre mňa ľahšie potom vidieť všetky súvislosti a prioritizovať si ďalšie kroky. 

A dôležité je vedieť zabíjať svoje nápady ak neprinášajú nič užitočné … na to som si tiež musela zvyknúť .

Ďakujeme za rozhovor!


Článok v spolupráci s HubHub.

Share.

About Author

Avatar

Co-founder & Marketing manager Daily Upgrade

Leave A Reply