sobota, marec 23

Jakub Kapuš: SK Cube ukázala, že aj Slovensko má vesmírny potenciál

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Zaujímajú ťa vesmírne technológie a stav vesmírneho výskumu na Slovensku? Chceš vedieť viac o prvej slovenskej družici SK Cube, jej misii a ako sa partii mladých ľudí podarilo dostať ju na obežnú dráhu?

Prečítaj si náš rozhovor s priekopníkom vývoja slovenskej družice SK Cube Jakubom Kapušom. Jakub je spoluzakladateľom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), lídrom projektu prvej svk družice a CEO firmy Spacematic, ktorá sa venuje kozmickým technológiám.

Jakub bude aj hosťom na prvej vesmírnej konferencii na Slovensku Výťah conf., ktorá sa bude konať už budúci týždeň. Ak ťa zaujíma viac o konferencii v meste, kde UFO už pristálo, prečítaj si náš rozhovor s jej organizátorom Adamom Galom.

PS: Na konci článku nájdeš aj zľavu na vstupenku!

Spoluzakladateľ Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), líder projektu 1. slovenskej družice skCUBE, šéf začínajúcej firmy, ktorá sa venuje kozmickým technológiám. V súčasnosti rozbieham politický projekt Budúcnosť pre Slovensko, pretože chcem aby sa zo Slovenska stal vzor.

Prečo si sa rozhodol venovať energiu a čas práve vypusteniu družice do vesmíru?

O vesmír som sa zaujímal už ako malé dieťa. Bol som členom Astronomického klubu Juraja Bárdyho a aktívne som sa venoval amatérskej astronómii až do dospelosti. Po odchode z vysokej školy v Prahe som svoj záujem presunul skôr na kozmonautiku a vesmírne technológie. Pri rozhovore s kolegami z Česka, ktoré je už dlhé roky členom ESA, mi v hlave prvýkrát skrsla myšlienka postaviť slovenskú družicu, aby som ukázal aj náš slovenský potenciál. Trvalo však roky, kým sa tieto odvážne sny stali skutočnosťou.

Aký je rozdiel medzi cube sat, ktorú ste vypustili vy a klasickými družicami?

Záleží od toho, čo si predstavujete pod pojmom “klasické družice”. Družice sú aj obrovské autonómne stroje vážiace niekoľko stoviek kilogramov, aj štandardizované satelity, aj mnoho druhov medzi tým. skCUBE je štandardizovaný cubesat veľkosti 1U (U = unit). Má tvar kocky s hranou dlhou 10cm a váhou 1056 gramov.

Podľa môjho názoru je výnimočná práve preto, že bola kompletne celá vymyslená, navrhnutá aj zostrojená na Slovensku. Rozhodli sme sa pre túto cestu práve z dôvodu, aby sme získali neoceniteľné know-how a skúsenosti s vesmírnymi technológiami a chceli sme zapojiť do projektu čo najviac ľudí, firiem a študentov. Na projekte skCUBE vyrástla na Slovensku nová generácia vesmírnych inžinierov.

Čo sa nimi dá sledovať štandardnými družicami a čo sleduje a vyhodnocuje práve vaša družica?

Štandardizované družice – cubesaty majú vo všeobecnosti neobmedzené možnosti využitia. Od testovania rôznych súčiastok a senzorov až po rozsiahle vedecké experimenty. Naša družica bola celá vlastne jeden veľký experiment. Nikdy sme sa netvárili, že robíme vedu. Vytýčili sme si 3 hlavné ciele – popularizáciu, vzdelávanie a vývoj vlastných technológií a inovácií a  všetky 3 sa nám podarilo splniť nad očakávania.

Čo sa týka už konkrétnych experimentov na palube družice… tých bolo 21, z ktorých sa nám podarilo splniť 19. Družica uskutočnila rôzne aktivity pre rádioamatérov, ktoré boli veľmi obľúbené. Jednou z nich bola funkcia digitálneho opakovača, tzv. digipeater, ktorý využívali rádioamatéri z krajín po celom svete. Po 14 dňoch na obežnej dráhe však komunikácia medzi rádiom a palubným počítačom prestala fungovať, s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli poškodeniu radiáciou v oblasti severoatlantickej anomálie. Žiaľ, stalo sa to tak skoro v priebehu misie, že nebolo možné overiť dve úlohy – fungovanie palubnej kamery, prijímača veľmi dlhých rádiových vĺn a komunikácie v pásme 13cm (2401 Mhz). Ostatné systémy ale naďalej pracovali.

Kto je vlastníkom dát a informácií získaných z družice a na aké účely sa môžu používať?

Keďže skCUBE vysielala na rádioamatérskych frekvenciách, dáta z družice sú voľne dostupné. Pravidelne sme ich aktualizovali na našich webových stránkach a sú k dispozícií všetkým, ktorí s nimi chcú pracovať. Využili ich napríklad študenti pri svojich bakalárskych, diplomových aj rigoróznych prácach, ale tiež nadšenci a dobrovoľníci, ktorých dáta zaujímali.

Dáta sú v dnešnej dobe veľmi cenné. Nemôže sa stať, že do budúcna bude aj takýto typ dát rozhodovať o tom, kto bude mať v rukách “moc”?

To samozrejme záleží na tom, čo daná družica vysiela a aké sú jej úlohy. Veľké spoločnosti a agentúry majú vysielanie a dáta kódované a nedá sa k nim dostať “len tak”, ako napríklad k tým z skCUBE. Kedysi sa hovorilo, že moc má ten, kto má prístup k moru. More alebo oceán, bol zdrojom nových objavov, inovácií či obchodu. Z týchto dôvodov dokonca pri vzniku Československa v roku 1918 boli úvahy o akomsi koridore, vďaka ktorému by čechoslováci mali prístup k moru. Dnešným novodobým oceánom je vesmír a kto ovláda kozmické technológie, ten má v rukách moc. Slovensko v tomto nesmie zaspať.

Akú majú družice životnosť a akú starostlivosť si vyžaduje už vypustená družica?

Toto je veľmi individuálne. Pokiaľ sa bavíme o cubesatoch, len málo z nich prekročí hranicu funkčnosti sto dní. Na to sú však rôzne dôvody, napríklad aj výška orbity, na ktorej satelit obieha okolo Zeme. Cubesaty väčšinou slúžia na rýchle a lacné testovanie nových technológií vo vesmíre, prípadne ako platforma na získanie skúseností. Preto ani v mnohých prípadoch nie sú konštruované pre dlhodobé fungovanie. Vesmírne agentúry však plánujú cubesat misie napríklad aj k Mesiacu, Marsu alebo k asteroidom, teda aj na dlhodobé misie. Starostlivosť o skCUBE po štarte spočívala najmä v prijímaní dát a plánovaní a posielaní príkazov. Naše anténne systémy ju zachytávali približne 6x denne, kedy bolo možné s družicou na niekoľko minút priamo komunikovať. Doba jej obehu je približne 94 minút.

Koľko ľudí na projekte skCUBE pracovalo a ako dlho celý projekt trval?

Oficiálne prípravy začali v roku 2011 po viacerých úspešných misiách stratosférickej sondy JULO. Finalizácia a oficiálne predstavenie sa uskutočnilo 7. januára 2016. Na orbitu ju mala vyniesť raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX, ale po viacerých odkladoch sme dostali ponuku využiť indickú raketu PSLV-C38, ktorú sme okamžite prijali. Obrovská výhoda štandardizovaných satelitov je aj v tom, že môžete zmeniť nosič, nakoľko vypúšťacie kontajnery sú rovnaké. To by pri inom type družice možné nebolo.

Štart sa odohral 23. júna 2017 o 5:59 SELČ z indickej Sriharikoty a spolu s desiatkami priaznivcov sme ho sledovali naživo z auly Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Raketový stupeň umiestnil skCUBE na kruhovú, sun-synchrónnu orbitu vo výške 500 km nad Zemou. Z toho teda vychádza, že od príprav po štart ubehlo viac ako 6 rokov a ďalší rok a pol družica fungovala vo vesmíre. Keď započítam aj dobu keď sme projekt ešte len plánovali, trval viac ako 10 rokov.

Čo sa týka tímu, priebežne na skCUBE pracovalo približne 60 ľudí. Stály tím tvorilo 13 technikov a tiež ďalších 8 ľudí, ktorí sa venovali administratíve, právu, financiám a marketingu. Na projekte sa podieľali tri slovenské univerzity (Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach, Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity a Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave), desiatky slovenských technologických firiem a financiami prispel aj štát.

Ako si zháňal finančnú podporu? Na čo sa majú podobní žiadatelia pripraviť?

Spočiatku sme vývoj družice financovali najmä z vlastných zdrojov. Až neskôr, keď sme už mali čo prezentovať, sa nám podarilo získať prostriedky od súkromných sponzorov. Okrem toho sme robili aj rôzne crowdfundingové kampane. Ďalej sme sa snažili získať prostriedky z verejných zdrojov, čo sa nám v niektorých prípadoch aj podarilo. Projekt podporilo Ministerstvo dopravy a Ministerstvo školstva, vďaka čomu projekt nabral na obrátkach. Nebolo to však vôbec jednoduché. Teraz už rád spomínam na moment, kedy sme v kritickom okamihu za posledné peniaze natankovali nádrž auta a obehli asi dvadsiatku slovenských technologických firiem. Vtedy to bol hop alebo trop. Predstavili sme im našu družicu a mnohé z nich sa rozhodli ho podporiť finančne, technológiami či dokonca vyčlenili na projekt vlastných zamestnancov.

Keď už bol vývoj takmer ukončený a chýbali peniaze na štart, rozhodol sa nás podporiť zo svojej rezervy aj vtedajší predseda vlády. Sme veľmi vďační, že náš projekt presvedčil a mohol byť vďaka jednotlivým partnerom úspešne zrealizovaný. No stálo to mnoho síl, času, vlastných peňazí a nervov. Preto je potrebné pripraviť sa na to, že kým vám niekto raz povie “áno”, budete počuť desaťkrát “nie”.

Čo bude nasledovať po tomto úspechu s vypustením družice? Aké sú tvoje ďalšie plány?

Už niekoľko dní po štarte skCUBE k nám prichádzali ponuky na spoluprácu z rôznych krajín sveta a projekt skCUBE dal základ ďalším novým projektom do budúcnosti. Aktuálne už pracujeme na česko – slovenskom satelite CSCube, uzavreli sme dohody o spolupráci s Technickou univerzitou v Izraeli. Založil som tiež technologickú firmu Spacemanic, v ktorej sa aktívne venujeme vesmírnym technológiám a vyvíjame cubesaty pre zákazníkov. Vesmír je mojou vášňou odmalička a to už sa nezmení, ale aktuálne sa angažujem aj v politickom živote.

Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí zamýšľajú venovať sa vesmírnemu výskumu?

Keď sme v roku 2009 zakladali Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity, vzdelávanie v tejto oblasti bolo len v rukách rôznych krúžkov, združení a niektoré študijné programy, napríklad na Leteckej fakulte TUKE či na FEI STU, sa tomu okrajovo venovali. Avšak konkrétne odbor “vesmírne inžinierstvo” by ste tu nenašli. Projekt skCUBE ukázal, že na Slovensku máme mnoho šikovných mladých ľudí, ktorých toto odvetvie zaujíma a má potenciál. Viem, že aktuálne sa už tento odbor bude dať študovať na Leteckej fakulte v Košiciach a na FEI STU v Bratislave. Pre ľudí, ktorí v tejto oblasti chcú pracovať, existujú rôzne možnosti, napríklad aj stáže v Európskej vesmírnej agentúre. Osobne poznám veľa Slovákov, ktorým sa podarilo preraziť v ESA, Nemeckej vesmírnej agentúre  alebo súkromnej firme, ktorá sa venuje kozmickým technológiám. Mladým by som odporučil byť vytrvalými. Žiaľ, na Slovensku je spoločnosť stále skeptická a mnohokrát sa stretnete s veľkou neprajnosťou, zlobou a množstvom prekážok. No ten pocit, keď vytrváte a sen sa stane realitou, ten za to všetko stojí!

Prečo myslíš, že je dôležité študovať vesmír?

Ako som spomenul, vesmír je náš novodobý oceán a to, že postupne odhaľujeme jeho tajomstvá, posúva ľudstvo míľovými krokmi vpred, nielen smerom do kozmu, ale aj tu na Zemi. Ešte sme len na začiatku a už teraz nám toto odvetvie uľahčuje život, aj keď si to asi ani neuvedomujeme. Vďaka vesmírnemu výskumu máme napríklad satelitnú televíziu, navigáciu, suchý zips, hygienické vložky, požiarne hlásiče, pamäťovú penu či bezdrôtové náradie. Dalo by sa povedať, že väčšina vecí okolo nás má pôvod v kozmickom výskume. Kozmické technológie sú obrovským rastúcim ekonomickým odvetvím s vysokou pridanou hodnotou. Európska komisia sa rozhodla , že len do roku 2020 vyčlení 12 miliárd EUR do rozvoja kozmických aktivít.

Všetky okolité krajiny prijímajú rozhodnutia, aby sa do tohto odvetvia zapojili a podporili svoje technologické firmy. Je to budúcnosť a bude obrovský dopyt po odborníkoch v tejto oblasti. Slovensko a tým myslím naše politické zastúpenie, sa musí začať hýbať, inak nám ujde vlak avšetky mozgy odídu do zahraničia.

V marci sa zúčastníš prvej vesmírnej konferencie na Slovensku VýťahConf. Myslíš, že aj táto konferencia prispeje k zvýšeniu povedomia o vesmírnej problematike?

Určite áno. Vo svete sú takéto konferencie veľmi častým a obľúbeným podujatím, keďže tento sektor je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim priemyslom. A som veľmi rád, že sa tento trend konečne dostáva aj na Slovensko. Viem, že tu máme mnoho šikovných ľudí, ktorí môžu aj vďaka tejto konferencii nájsť svoju budúcnosť vo vesmíre. Veľmi ďakujem organizátorom, že k nám pritiahli ľudí napríklad z ESA, NASA, OpenCosmos a podobne. Je to veľmi záslužná činnosť.

Čo si myslíš o aktivitách Space X a práci Elona Muska?

Elon Musk je vizionár. To sa mu nedá uprieť. Jeho projekty sú maximalistické, odvážne a často aj trochu “rojkovské”. Svetová kozmonautika sa nachádzala v slepej uličke, ale Elon Musk svojou odvážnosťou a vizionárstvom započal úplne novú éru, a vďaka nemu sa opäť veci hýbu dopredu a opäť posúva hranice možného. Pred desiatimi rokmi sa všetci z nápadu znovu použiteľných rakiet smiali a dnes je to realitou. A treba povedať, že vďaka nemu sa z lietania do vesmíru stáva komerčná služba a už to nie je len parketou veľkých vesmírnych agentúr.

Kto je pre teba inšpiráciou? Koho prácu by mali sledovať vesmírni fanúšikovia?

Okrem Elona Muska je to určite Jeff Bezos. Minulý rok som na Floride videl, ako vážne to myslí so svojou firmou Blue Origin a predpokladám, že sa čoskoro stane veľkou konkurenciou pre SpaceX. Ďalej je to jednoznačne firma Rocket Lab a jej šéf Peter Beck, ktorého som mal tiež možnosť stretnúť. Jeho raketa má za sebou už niekoľko úspešných letov a mieri práve na trh s malými satelitmi. A dalo by sa pokračovať.. Virgin Orbit a Virgin Galactic, SpaceIL, Firefly Aerospace, Vector Space, Moon Express, Masten Space Systems, Astrobotic atď. A samozrejme slovenská firma Spacemanic 🙂

Veríš na život mimo Zeme?

Určite áno. Pri tom všetkom, čo o vesmíre vieme a hlavne, čo o ňom nevieme, by bolo veľmi naivné myslieť si, že Zem je jediná planéta, na ktorej sa nachádza život.

Aké tech oblasti podľa teba majú aktuálne najväčšiu perspektívu študovať?

V prvom rade treba študovať to, čo človeka baví a nerobiť to len kvôli titulu, alebo preto, že neviem, čo by som chcel robiť, tak idem niekam na školu. Je to zabitý čas. Človek sa za tých 5 rokov môže vypracovať aj v súkromnom sektore. Aby ho odbor po prvom semestri neznechutil, ako to bolo napríklad u mňa.:) A čo sa týka perspektívneho štúdia, to je nesmierne rôznorodé. Pri výskume vesmíru nepotrebujete len inžinierov a technikov, ale aj biológov, pilotov, lekárov, fyzikov, botanikov, psychológov, geológov chemikov atď. Určite a jednoznačne by som však preferoval STEM, teda štúdium technických smerov. Sám sa stretávam s tým, aký je nedostatok šikovných technikov a inžinierov. Tieto obory nikdy nebudú mať problém kvalitne sa zamestnať. Pokiaľ niekoho ale vesmír skutočne zaujíma, určite v jeho skúmaní môže nájsť uplatnenie s mnohými odbormi.

Quick questions

Aký zvyk, ktorý si implementoval v posledných rokoch, pozitívne ovplyvnil tvoj život?

Používanie nástrojov na management svojich úloh a svojho času a aspoň hodina pohybu denne.

Je nejaká vec, ktorú ľutuješ, že si ako mladší podcenil?

Určite fyzickú aktivitu a zdravie.

Aké sú podľa teba 3 vlastnosti, ktoré by mal dnes rozvíjať mladý človek?

  • zodpovednosť – robiť rozhodnutia a byť spoľahlivý
  • zvedavosť – snažiť sa rozumieť veciam do hĺbky, overovať si fakty a informácie
  • empatia, porozumenie – nepočúvať len sám seba, ale aj iných okolo

Ďakujeme za rozhovor!

100 € ZĽAVA NA VSTUPENKU!

Ak sa ti podarilo náš rozhovor dočítať až sem, odmeníme ťa zľavou na lístok na Výťah Conf. v hodnote 100 EUR. Stačí, keď pri kúpe lístka zadáš kód „upgrade“ a zľava z ceny lístka ti bude automaticky odčítaná. Viac informácií o evente nájdeš na webe Výťah Conf. alebo na ich Facebook stránke. Lístky so zľavou získaš TU.

Share.

About Author

Aj keď mám za sebou štúdium IT a manažmentu, vždy ma to ťahalo k písaniu. Pracujem ako copywriter v reklamnej agentúre, a okrem toho sa venujem rozhovorom so zaujímavými ľuďmi. Vďaka Night of Chances som si rozšírila obzory a stretla množstvo inšpiratívnych osobností... Keď sa už vzdialim od pera, najradšej idem na hory - v lete turistika, v zime snowboarding.

Leave A Reply