Inšpiruj sa, ako začať podnikať už počas výšky, od Dominiky z Wakivaky

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Rozmýšľaš, kedy nastane ten správny čas začať s podnikaním? V našom rozhovore s Dominikou Podolanovou ťa presvedčíme, že s vlastným biznisom sa dá úspešne začať už počas štúdia.

Na založene Wakivaky Domimiku inšpiroval školský projekt. Pod touto značkou sa skrývajú štýlové a praktické vaky, tešiace sa stále väčšej obľube. Sú sympatické svojou udržateľnosťou, pretože sa vyrábajú z recyklovaných materiálov, ktoré by inak skončili v koši.

FOTO: Urban Market

Viac o začiatkoch s podnikaním, aj ako sa Wakivaky dostali tam, kde sú, ti už prezradí Dominika.

Ako vznikol nápad vyrábať práve vaky?

Nápad vznikol ešte na vysokej škole, kde sme v rámci voliteľného predmetu „Rozvoj podnikateľských zručností v medzigeneračných tímoch“ mali vymyslieť podnikateľský plán, ktorý sa dá zrealizovať počas jediného školského semestra. V tíme s nami boli aj študenti z univerzity tretieho veku a medzi nimi aj pani Valika, ktorá sa venovala šitiu. Práve ona prišla s nápadom šiť textilné vrecká. Keďže v tom čase znovu narastal trend nosenia tzv. drawstring bags, upravila som túto myšlienku na šitie textilných vakov na chrbát.

Čím je tvoje podnikanie výnimočné?

Tento podnikateľský nápad sa okrem iného odlišuje tým, že naším hlavným zámerom je vyrábať vaky udržateľne. Na výrobu používame materiál, ktorý by inak skončil na skládke a teda upcyklujeme textilný odpad. Sociálnym rozmerom projektu je to, že vaky šijú ručne zväčša ženy na dôchodku (alebo na invalidnom dôchodku), ktoré šitie baví, a majú možnosť si touto činnosťou privyrobiť. Spolupracujeme tiež s krízovým centrom Dorka.

Ako si si overila, že ľuďom sa bude páčiť práve tento typ produktu?

Ako som už spomínala, v našom prípade to bolo tak, že sme sa chytili vlny trendu, ktorý bol rozšírený v zahraničí a u nás sa práve rozbiehal. Ja sama som v tom čase zatúžila po takomto vaku a vedela som, že postupne sa zapáči aj ostatným. Okrem toho sme nevyvíjali žiadny nový produkt. Tento strih ruksaku si ľudia pamätali ešte z čias základnej školy, kedy v ňom nosili napríklad telesnú. Stačilo navrhnúť zaujímavé dizajny a ľudia si tieto praktické vaky rýchlo obľúbili.

FOTO: Patrik Gubiš

Najjednoduchší spôsob, ako si človek overí svoje nápady predtým, než sa vrhne do podnikania, je spýtať sa ľudí vo svojom okolí. V ideálnom prípade stačí vytvoriť zopár prototypov a skúsiť ich reálne predať. Nám sa počas prvého semestra v škole podarilo predať všetky vyrobené produkty (asi 20 kusov) a tým pádom sme mali záujem overený. Aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodla v tomto podnikateľskom pláne pokračovať aj po ukončení predmetu.

Nebála si sa začať podnikať hneď po škole?

Začala som už v druhom ročníku na vysokej škole a mala som čas počas školy si to vyskúšať… A čo-to som sa aj naučila, takže rozbeh bol plynulý a po ukončení školy sa zmenilo akurát to, že som začala platiť odvody. 😛

Treba podľa teba začať s podnikaním naplno full-time, alebo si držať aj zadné vrátka a pracovať, až kým sa biznis poriadne nerozbehne?

Ťažko povedať. Každé podnikanie je iné. Do každého podnikania je síce potrebné vložiť veľa času a energie na rozbeh, avšak niekedy nemusí byť na škodu mať aj nejaký vedľajší príjem – človek je vtedy pokojnejší a má pocit istoty. Podľa mňa bolo dobré rozhodnutie začať podnikať už počas školy. Venovala som sa najmä projektu, ale z času na čas som mala aj brigády.

FOTO: Wellin pre Apríl magazín

Kde si študovala? Pomohli ti v biznise informácie zo školy, či si skôr podnikateľka samouk?

Študovala som na FMUK, na Katedre strategického manažmentu. Táto škola bola prínosom najmä v tom, že nám dávali praktické úlohy a aj mnohí vyučujúci boli z praxe. Podporovali ma a pomáhali mi. Umožnili mi tiež písať diplomovú prácu o značke WakiVaky a o mojich skúsenostiach s podnikaním, ktoré som v tom čase nadobudla najmä vďaka nim. Avšak informácie nie sú všetko, podnikaniu sa človek učí najmä za pochodu a z vlastných skúseností.

Ako vyzerali začiatky tvojho podnikania?

U mňa to bolo trochu netradičné. Keď vznikal projekt WakiVaky, nikto z nás to nebral ako podnikanie, ale skôr ako nepovinnú školskú úlohu. Založili sme študentskú spoločnosť, s kamošom dizajnérom sme za jeden večer vymysleli názov a logo, počiatočný kapitál bol tuším 60 eur – každý člen tímu dal 10 eur.

FOTO: Patrik Gubiš

Keď som sa neskôr po ukončení predmetu rozhodla, že si tento podnikateľský nápad ponechám a budem ho rozvíjať ďalej, brala som to skôr ako nácvik podnikania. Postupne som rozvíjala podnikateľský plán, vymýšľala stratégiu a vylepšovala procesy. Do podnikania som dala toľko eur, koľko som z neho zarobila a teda malými krokmi som navyšovala obrat firmy. E-shop som na prvé dva roky dostala od Websupportu zdarma. Sklad som mala doma v izbe a za pani krajčírkami som aj s látkami cestovala vlakom. Dnes to je už inak, avšak doteraz to beriem viac ako hobby než ako biznis.

Ako vnímaš podmienky pre začínajúcich podnikateľov na Slovensku?

Myslím si, že mladí začínajúci podnikatelia majú veľa možností a príležitostí, ale aj veľkú konkurenciu na globálnej úrovni. Byrokracia a zákony nám vytvárajú nepriaznivé podmienky, avšak keď je človek šikovný, vie si nájsť cestičky, ako uspieť. Ani peniaze nie sú problém, dajú sa zohnať z rôznych grantov a dotácií. Dôležitejšie však je vedieť vytrvať a opakovane riešiť prekážky – to je dnes pre mladých ľudí asi najťažšie.

Využili ste granty, finančnú podporu zvonka? Ak áno, akú?

Od začiatku podnikania som nemala žiadnu finančnú podporu zvonka. Pomáhala som si svojpomocne, keď som mala nejaký väčší výdavok, požičali mi rodičia. Nechcela som totiž okolo projektu vytvárať umelú bublinu, ktorá môže rýchlo prasknúť. Až teraz, keď už viem, čo chcem a aspoň trochu viem, čo robím, sa obzerám aj za ďalšími formami financovania, ako sú granty či dotácie od verejných aj súkromných subjektov. Predsa len, s dostatočným kapitálom to ide o niečo rýchlejšie.

Čo sú podľa teba najdôležitejšie veci v biznise?

Vytrvalosť, napredovanie, nenechať sa odradiť prekážkami a robiť veci zodpovedne a udržateľne.

Spravila si nejaké chyby, ktorých by sa mali vyvarovať ľudia pri štarte podnikania?

Urobila som mnoho chýb, avšak každá z nich ma niečo naučila a posunula ma ďalej. Preto si myslím, že človek by sa mal učiť najmä z vlastných skúseností.

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí zvažujú vydať sa cestou nezávislosti?

Nech sa neboja.

FOTO: Patrik Sybila

Kde by si chcela vidieť projekt Wakivaky? Kedy by si bola spokojná?

Som spokojná aj teraz. Hlavne si chcem pri podnikaní zachovať vlastnú tvár a nerobiť niečo, za čo by som sa mohla v budúcnosti hanbiť. Udržateľný model podnikania je možno tá ťažšia cesta, ale prináša o to väčšie zadosťučinenie aj pri malých úspechoch.

Aký zvyk, ktorý si implementovala v posledných rokoch, pozitívne ovplyvnil tvoj život?

  • Time management – zapisovanie si všetkého do diára.
  • Doobedná aktivita – snažím sa vstávať skôr, aj keď mám voľný deň. Keď už sa mi naozaj nechce vyliezť z postele, tak si tam aspoň zoberiem notebook a začnem vybavovať maily. To ma pomaly preberie a prinúti sadnúť si k stolu.

Okrem Wakivaky sa mnohým iným aktivitám. Ako to všetko stíhaš?

Myslím si, že som dosť všestranný človek, baví ma veľa činností a rada skúšam nové veci. Pri niektorých vytrvám dlhšie, niektoré sa v mojom živote len objavia a znova zmiznú. Rada cestujem, tancujem, leziem po skalách, potápam či lyžujem. Momentálne sa napríklad učím hrať na ukulele, ale možno to dopadne tak ako s každým hudobným nástrojom, na ktorom som sa pokúšala naučiť hrať – naučím sa základy a zas prejdem na niečo nové. Niekedy mám pocit, že sa ničomu nevenujem naplno, ale to je vlastne odpoveď na to, ako to všetko stíham.

Wakivaky je eco friendly značka a zrealizovali ste niekoľko verejno-prospešných projektov. Aké napríklad?

Jeden z hlavných verejno-prospešných projektov, o ktoré sa snažíme, je znižovanie odpadu, najmä teda toho textilného. Je to naším hlavným poslaním. Okrem toho sme v minulosti napríklad zorganizovali výsadbu stromov v parku, zbieranie odpadkov v meste či v prírode, časť peňazí z predaja vakov sme venovali lesoochranárskemu združeniu a podobne.

Ďakujeme Dominika a držíme palce!

Share.

About Author

Avatar

Aj keď mám za sebou štúdium IT a manažmentu, vždy ma to ťahalo k písaniu. Pracujem ako copywriter v reklamnej agentúre, a okrem toho sa venujem rozhovorom so zaujímavými ľuďmi. Vďaka Night of Chances som si rozšírila obzory a stretla množstvo inšpiratívnych osobností... Keď sa už vzdialim od pera, najradšej idem na hory - v lete turistika, v zime snowboarding.

Leave A Reply