sobota, február 23

Nahliadni do sveta motošportu s Maťom Homolom

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Maťo je najznámejším slovenským automobilovým pretekárom. V roku 2018 pretekal vo svetovom šampionáte FIA WTCR na automobile Peugeot 308 TCR v tíme DG Sport Compétition.

FOTO: Maťo Homola, HOMOLA Mato (2018 FIA WTCR World Touring Car cup of China)

V posledných dvoch jazdách roka v uliciach čínskeho Macau, v náročnej konkurencii, obsadil 24‑ročný Maťo 17. a 12. miesto. V celkovom poradí pretekov FIA WTCR je osemnásty. Okrem toho stíha štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

FOTO: Maťo Homola (2018 FIA WTCR World Touring Car cup of Portugal)

V našom rozhovore s Maťom sa pozrieme za oponu motošportu, čo je pre neho najväčšia výzva, ako vyzerá príprava pretekára a ako sa to všetko dá skĺbiť so štúdiom na vysokej škole.

FOTO: Maťo Homola (2018 FIA WTCR World Touring Car cup Race of Morocco at Marrakech)

Kedy si zistil, že motošport bude pre teba viac ako len hobby?

Stále je to pre mňa hobby, keďže za to nedostávam peniaze. Už od mojich 4 rokov, keď som prvýkrát riadil motokáru, som vedel, že toto chcem robiť. Samozrejme, že to beriem profesionálne a obetujem tomu všetok môj voľný čas.

Možno to bolo vtedy, keď som sa zúčastnil na majstrovstvách Slovenska a potom na majstrovstvách Európy… to bol taký míľnik, keď som to začal vnímať profesionálne. Bolo to približne v rokoch 2012 a 2013. No koníček to prestane byť, až keď mi za pretekanie začnú platiť. Neustále zabezpečujeme sponzorov, aby som vôbec mohol pretekať.

Ako si sa dostal k pretekaniu?

Mal som šťastie, pretože môj otec bol pretekár. Jazdil preteky do vrchu, takže som prakticky vyrastal v motošporte.

Okrem pretekania študuješ na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Aký podiel má škola a aký preteky?

Keď to mám odhadnúť percentuálne, tak štúdium je asi 20 ‒ 30 %. Pretekanie a celý ten humbuk okolo toho: promo veci, príprava, konzultácia auta s inžiniermi, lietanie na preteky, to je asi 60 %. A potom zvyšných 10 % je voľný čas.

Čo sa týka motošportu, príprava zaberá najviac času a samotné preteky najmenej. Na pretekoch sme jeden až dva týždne a z toho jazdíme len 2 ‒ 3 dni.

Mimo pretekárskeho diania sa tiež venujem promo aktivitám pre slovenské publikum, chodím na akcie, komunikujem so sponzormi, riešim prezentácie a potom je tam príprava… fyzická a mentálna. A žiaľ, na ňu mi niekedy nezostáva toľko času, ako by som chcel.

FOTO: Maťo Homola (2018, Suzuka, Japonsko)

Čo je to tá mentálna príprava?

Pracujem s popredným českým mentálnym koučom. Na stretnutiach konzultujeme, čo sa deje počas pretekov a ako sa s tým vnútorne vyrovnať. Kouča človek vyhľadá, keď má nejaký problém. Ja som žiadny nemal, no chcel som zlepšiť všetko, čo sa dá.

V motoristickom športe je veľmi dôležité, ako jazdec zvláda tlak okolia a strach zo zlyhania. Preteky idú rýchlo po sebe, takže nie je čas na poriadne mentálne zotavenie. Musím sa naučiť dať reset systému aj po nepríjemnom zlyhaní, aby som bol pripravený a dobre naladený. Myseľ je veľmi dôležitá a pri tomto športe robí strašne veľa. Chyby sú väčšinou závislé od tlaku na pretekára.

Mentálna príprava ide ruka v ruke s teoretickou prípravou pred pretekmi. Musím sa dostať do hladiny maximálnej koncentrácie, že už nemyslím na nič iné. Začnem tým, že sám sebe poviem, aký som dobrý. Je to také kvázi rozprávanie sa sám so sebou, že spolu to dáme. Vnútorne sa nabudím na daný akt. Musím presvedčiť sám seba, že to dám.

A ako vyzerá tvoja fyzická príprava?

Jazdci nemusia byť veľkí ani mať veľké svaly. V mojom prípade dokonca dovažujeme auto. Športovec v aute musí mať vysokú kondičku. Závod trvá trebárs polhodinu a v niektorých teplejších, vlhkejších krajinách je v aute strašne teplo.

V Ázii napríklad kľudne 60 ‒ 70 stupňov, takže normálna sauna. Na toto som sa pripravoval cvičením v saune, v helme a v kombinéze. Musel som naučiť telo, aby bolo pripravené na túto záťaž. Okrem toho musím mať rýchly reakčný čas a reflexy, to trénujem s loptičkami. Robím cviky na balans, stred tela je dôležitý, pretože v aute fungujú odstredivé sily.

Keď budem slabý, už po pár kolách ma začne bolieť krk a chrbát, čo ma spomalí. Je dôležité, aby bol jazdec komplexne fyzicky zdatný. Aj odborníci tvrdia, že motošport je, čo sa týka tohto, najkomplexnejší. Musíme byť vyrovnaní a zdatní fyzicky aj psychicky, aby to bolo dobré.

FOTO: Maťo Homola (2018 FIA WTCR World Touring Car cup of China)

Aké kvality alebo osobné predpoklady musí mať človek, keď sa chce stať profesionálnym pretekárom? Dá sa to naučiť, či musíš mať aj vrodený talent?

Myslím si, že vrodený talent tam jednoducho musí byť, najmä „cit pre auto“. Všetko sa dá naučiť tréningom, no na vrcholovej úrovni by chýbal práve ten talent. My všetko cítime na zadku: ako sedíme na sedadle, či sa auto šmýka zadkom alebo predkom, čo to zapríčiňuje, kedy sa odsúva, atď. To je veľmi dôležité.

Taktiež vedieť v správny čas zabrať, je to aj o chápaní asfaltu a o tom, či mám nové gumy a môžem si dovoliť viac. Samozrejme, že keď niekto jazdí od rána do večera, myslím, že sa dá naučiť všetko, no nikdy nie až na takú úroveň, ako keď sa s tým človek narodí. Na druhej strane aj pretekár s talentom, keď netrénuje a nerozvíja ho, bude iba priemerný.

Čo sa týka kvalít, pretekár potrebuje mať najmä cit pre auto, nesmie sa báť rýchlosti a musí vedieť zvládať návaly adrenalínu. Potrebuje rýchlu reakcieschopnosť, reflexy, priestorové videnie a vedieť sa správne okamžite rozhodnúť. A samozrejme veriť vo svoje schopnosti.

Zručnosti pretekára vs. kvalitné auto?

Pri motošporte to nie je ako pri iných športoch, že vyhrá iba ten najlepší. Úspech tu závisí aj od techniky. Môžem byť ten najlepší pretekár, no keď mám pod kapotou málo koní, predbehne ma aj priemerný jazdec s lepším autom. Ťažko to percentuálne vyjadriť. Balans výkonnosti auta a vodiča musí byť dodržaný.

Keď si zoberiem 20 najlepších vo svojej kategórii, keby každý z nich dostal to najlepšie auto, vedel by byť vpredu. Keby sme však mali všetci rovnaké, vtedy by sa ukázali schopnosti vodiča a kto je skutočne najlepší.

Ako sa k tomuto športu človek vôbec dostane? Ako začať?

Po celom Slovensku máme motokárové haly, napríklad v Bratislave sú dve indoorové haly, kde sa dá pričuchnúť k motošportu. Napríklad ja trénujem deti pretekať v motokárovej hale Kart One Arena v Petržalke. Majú talent a je úžasné sledovať, ako si zlepšujú výkony.

Čo sa týka outdoor motokár, máme majstrovstvá Slovenska aj viacero pretekov v Európe. Najlepšie je ísť do Talianska, čo je mekka motokárového športu, ale to už ide do peňazí. Treba ísť krok po kroku a prvým krokom sú motokáry ako voľnočasová aktivita. Potom sa dá zúčastniť pretekov a porovnávať sa s tými najlepšími.

Predpokladám, že jazdenie je jeden z najnákladnejších športov. Odkiaľ si mal financie na štart a ako je to teraz?

Ja som mal šťastie, že môj otec pretekal, takže mal kontakty a preniesol na mňa svojich sponzorov. V motošporte nie je žiadna podpora štátu, pretože jazdenie nie je olympijský šport, no aj napriek tomu je to jeden z najsledovanejších športov na svete. Údajne dokonca viac sledovaný ako hokej. Sponzoring je veľmi o kontaktoch.

Je to enormne ťažké, pretože potrebujeme veľký obnos peňazí a Slovensko je malý trh, kde nie je jednoduché nájsť takých veľkých partnerov. Avšak my denne pracujeme s našimi reklamnými partnermi, snažíme sa nájsť ďalších a všetkým sa to snaž’me vrátiť v podobe dobrých výsledkov vidieľnosti firmy v médiách. Je to veľmi ťažké, ale keď do toho dáme 100%, dá sa to.

V akom štádiu môže pretekár očakávať, že ho tento šport začne živiť?

Ťažko povedať, ja to robím už viac ako 10 rokov na vysokej úrovni a stále na tom nezarábam. V 14‑tich som bol v majstrovstvách Slovenska v motokárach a o 10 rokov neskôr som sa dostal do svetového motošportu, z ktorého sa vyššie sa už nedá ísť. Všetko je to o tom, nájsť správnych ľudí a nachádzať sa na správnom mieste.

FOTO: Maťo Homola (2018 FIA WTCR World Touring Car cup of Zandvoort, Netherlands)

Čo je pre teba osobne najťažšie v tomto športe?

Zabezpečiť si peniaze a sponzorov.:) Našťastie toto rieši môj otec. Samozrejme, okrem výkonnosti musím mať aj správne auto, a to je už zas podmienené peniazmi a sponzormi.

Ako sa vyrovnávaš s neúspechmi?

Vnímam to tak, že prehra neexistuje. Je buď výhra alebo ponaučenie. Keď sa mi nedarí, vždy sa v tom snažím niečo nájsť. Prehry ma niečo naučia alebo zocelia. Posledné dva roky boli náročné, pretože sa mi menej darilo a mal som aj množstvo technických problémov, no nezosypal som sa. Nastavenie mysle je veľmi dôležité.

Keď do toho človek dá maximum, výsledok musí prísť… v dlhodobom meradle. Nikdy som neuvažoval, že by som sa vykašľal na preteky, pretože aj napriek občasným neúspechom, žijem si svoj sen.

Využívaš skúsenosti z motošportu aj v reálnom živote?

Na pretekoch, už aj pred štartom, je dôležité nebyť vystresovaný. To sa možno pretavuje aj do môjho štúdia, kde som pri skúškach skôr flegmatik.

Mnohí úspešní bývalí pretekári sú teraz úspešní biznismeni, pretože majú „team spirit“, vedia, že každý je dôležitý, vedia prijímať prehry a nevzdávať sa. To ide ruka v ruke s biznisom, takže si myslím, že skúsenosti z motošportu mi v budúcnosti môžu pomôcť.:)

V mnohých športoch je problémom využívanie nepovolených prostriedkov či taktík. Deje sa to aj v tomto športe?

Jasné, mnohokrát. Na motokárach napríklad vyhrával jeden jazdec, čím sa vraciame aj k otázke auto vs. vodič ‒ iba kvôli tomu, že mal podvodný motor. Oni o tom vedeli a chceli, aby vyhrával.

V našom športe sú najväčší „cheateri“ práve automobilky. Hľadajú diery v pravidlách, čo sa práve nekontroluje, a snažia sa zaistiť si takýmto štýlom lepšiu pozíciu. Je to čistý marketing, pretože ktoré auto vyhráva, to je automaticky najlepšie, preto by si ho mali ľudia kupovať. Nestretol som sa s tým, že by jazdec bral nejaké podporné látky, väčšinou je to o technike.

FOTO: Maťo Homola

Aký rozdiel je medzi ilegálnymi pouličnými pretekmi ako boli napr. v Rýchlo a zbesilo a profesionálnymi? Myslíš, že by si tam uspel so svojimi profi skúsenosťami? 🙂

To nie sú preteky. Rozdiel je v tom, že my máme pravidlá… Okrem toho, také preteky znamenajú aj ohrozovanie cestnej premávky. Keďže jazdím dosť dlho a mám vycibrený cit pre auto a reflexy, tak si myslím, že by som bol lepší ako tí, čo si občas dajú preteky na diaľnici. No nikdy som nad tým neuvažoval a neplánujem sa takto porovnávať.

Je dôležité sledovať aj konkurentov, s ktorými budeš na okruhu, alebo riešiš iné faktory?

Počas sezóny idem proti konkrétnym jazdcom, ktorých ako‑tak poznám. Viem, akí sú pod tlakom, kedy sú pomalí, kedy rýchli. Keď idem za ním, viem si ho načítať. Teoreticky ich veľmi neriešim, ale viem, akí sú. Skôr sa musím pripraviť na daný okruh, naštudovať si trať.

Pozerám si zábery z auta, spisujem si, kde zabrzdiť, zatáčať, kde byť vnútri zákruty, každú jednu si rozdelím na drobné. Potom idem do simulátora, ktorý je dosť populárny ‒ a tam tieto teoretické zábery pretavujem do praxe. Snažím sa jazdiť vo virtuálnom aute rovnako ako v reále.

FOTO: Maťo Homola 2018, Nemecko)

Kde vidíš tento šport o pár rokov?

Motošport je technologickým centrom automobiliek, kde sa skúšajú veci, ktoré potom prídu aj k širokej verejnosti. Napríklad bezpečnostné pásy, stabilizačné systémy, hybridné motory… skúšajú to v našich extrémnych podmienkach a keď sa daná technológia osvedčí, implementujú to aj do osobných automobilov.

Teraz je veľký trend elektromobilov, takže motor budúcnosti vidím v alternatívnych zdrojoch energie. Aj v mojej kategórii sa plánujú elektromobily, ktoré už sú vyrobené a v 2020 by mali začať jazdiť. Všetko tam smeruje, aj keď ja sa priznám, že mám rád „ten smrad“ klasického motora.

Pravidelne tvoríš online obsah pre svojich fanúšikov, či už na Instagram alebo na Youtube. Robíš to pre zábavu, či to má pre teba aj iný význam?

Aj aj, spĺňa to informačnú funkciu pre mojich fanúšikov a aj ma to baví. V súčasnom svete je to potrebné, zistil som to už dávno a robím to dlho. Je potrebné byť viditeľný. Videá ma bavia, práve dnes som dostrihal jeden vlog. Uvedomujem si, že keby som to nerobil, o niekoľko rokov by som na podrobnosti zabudol. Takto si budem môcť zaspomínať.:)

Čítala som o tebe, ze si najznámejší slovenský pretekár. Nestúpa ti sláva do hlavy? Alebo to vôbec neriešiš?

Nie, absolútne to neriešim, jazdím na normálnom aute, nie na športiaku. Som sám sebou. Je pravda, že nás nie je veľa na Slovensku, čo jazdíme na svetových pretekoch, ale popularitu sa snažím mať najmä kvôli sponzorom, aby sa na nej zviezli aj oni.

Ako sa vyrovnávaš s tlakom na výsledky a s očakávaniami ostatných?

Očakávania od okolia sú asi najväčší problém. Treba to vedieť vstrebať, aby človek nebol pod tlakom. Ale snažím sa urobiť maximum, aby som bol spokojný. Okolie to musí pochopiť.

Tvojím snom bolo vždy pravidelne štartovať na majstrovstvách sveta, to sa ti už podarilo. Čo chceš dosiahnuť ďalej?

Chcem tam zostať, čo tiež nie je isté, pretože je tam veľa dobrých jazdcov a obmedzený počet miest. Samozrejme, najvyšším cieľom je: stať sa majstrom sveta. Chcel by som, aby sa motošport stal mojím živobytím a aby mi za to platili. Chcem robiť to, čo ma baví a aby sa moje hobby stalo mojou profesiou.

Rýchle otázky:

Aká je tvoja maximálna dosiahnutá rýchlosť?

260 km/hod.

Máš nejaký súkromný rituál pred pretekmi?

Mentálne sa pripraviť, rozhorúčenie tela, work out. Okrem toho si dávam hroznový cukor, magnézium fit tyčinku. Nemám však žiadny zvláštny rituál, ktorý mi prináša šťastie.

Nakoľko ešte stále študuješ, aký trik máš na zvládanie time manažmentu?

Všetko si zapisujem, pretože toho mám veľa, tak by som si všetko nepamätal. Občas je to komplikované, ale vždy to nejak všetko dám.

Ako sa odreagovávaš?

Mám rád kľud. Keď mám čas, idem na hory, zbožňujem pokoj a prírodu. Prípadne s priateľkou na wellness, do sauny bez prilby a kombinézy.:)

FOTO: Maťo Homola (2018 FIA WTCR World Touring Car cup race of Slovakia at Slovakia Ring)

Aký zvyk, ktorý si implementoval v posledných rokoch, pozitívne ovplyvnil tvoj život?

Byť pozitívny. Nielen pri pretekaní, ale tak celkovo… Aj keď sa mi v živote stane niečo zlé, sústredím sa na pozitívne veci a na budúcnosť. Treba myslieť na to, že to bude lepšie, ako bolo. Keď do čohokoľvek dáte 100 % a urobíte maximum, jednoducho to musí vyjsť.

Ďakujeme za rozhovor, Maťo!

Share.

About Author

Co-founder & Marketing manager Daily Upgrade

Leave A Reply