Joanna Bryson: Nemali by sme robotov zostrojovať na svoj obraz

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Joanna Bryson je profesorkou na univerzite v Bath vo Veľkej Británii. Venuje sa umelej inteligencii, strojovému učeniu a etike. Jej najznámejšia práca Roboti by mali byť našimi otrokmi si získala veľkú pozornosť verejnosti a rozporuplné reakcie.

FOTO: www.medium.com

Joanna sa snaží príjsť na to, kde je miesto pre robotov v našej spoločnosti a aká je naša zodpovednosť voči nim.

Profesorku sme stretli na konferencii FutureNow. V našom rozhovore s ňou nájdeš jej názor nielen na funkcionalitu umelej inteligencie, ale aj na to, ako by mala vyzerať, čo je dôležité pri práci s ňou a aj to, kam tento odbor smeruje.

FOTO: facebook.com/futurenowconf

Publikovali ste prácu s názvom „Roboti by mali byť našimi otrokmi“. Vysvetlíte nám, o čom táto práca je?

Chcela som v nej vyjadriť svoj názor, že ak sa niečo chystáme vlastniť, nemalo by to pôsobiť priveľmi ľudsky. Práca má komunikovať, že roboti ako náš majetok by mali byť navrhovaní v rámci určitých limitov. Nemali by sme ich zostrojovať na obraz človeka. Samozrejme, bolo by prakticky nemožné urobiť ich úplne ľudskými, pokiaľ sa nechystáme človeka naklonovať. Nič, čo vytvoríme, nebude mať tú istú životnú skúsenosť, tie isté túžby, motivácie a reakciu na okolie ako človek, no už tá ľudská podoba nie je vhodná.

Podľa môjho názoru by sme sa nemali pokúšať vytvoriť niečo tak komplikované, ako sú ľudia, a urobiť z nich produkty. Nemáme predsa ľudské práva pre produkty. Mali by sme byť schopní navrhovať zodpovedných robotov, ktorí budú vykonávať zadané úlohy. Za titulok sa ospravedlňujem, pretože niektorí ho mohli pochopiť chybne. Už ho nepoužívam ani pri prezentáciách. Aj keď na druhú stranu si získal pozornosť. Dúfam, že ale hlavne ľudí, ktorí nečítajú iba nadpisy.

Keď je reč o humanoidných robotoch: je možné si k nim vytvoriť citovú väzbu?

Áno, ľudia majú tendenciu vytvárať si väzby k veciam ako dom, auto či zviera. Preto sa vedia naviazať aj na robotov, to však nehovorí nič o robotoch, ale o ľuďoch. Musíme byť ale opatrní. Milovníci technológií majú smart domy, všetko majú prepojené, no mali by si uvedomiť, že celé ich životy visia niekde na cloude a ten môže byť pokojne hacknutý a napadnutý. Domáce zviera nemôže a nepovie o vás toľko ako robot.:)

FOTO: bath.co.uk

Ako stroje ovplyvňujú naše správanie a interakciu medzi sebou?

Nie je to o tom, ako ovplyvňujú oni nás, ale ako sa my necháme ovplyvniť. Ako sa zmeníme, keď sa rozhodneme kúpiť si smartfón? Ja osobne sa snažím udržiavať si v živote rovnováhu. Nemám v telefóne ani e-mail, ani Facebook. To ovplyvňuje moje takzvané „prázdne miesta“, keď bežne siahneme po telefóne. Odbúrava to vo mne pracovný stres. Mám totiž mobil stále so sebou. Rôzni ľudia sa v týchto veciach rozhodujú inak, a tým pádom na nich technológie aj rôzne pôsobia. Stroje nám iba umožňujú veci, my sme s tým konfrontovaní a je na nás ako sa s nimi vysporiadame.

Môže byť pre nás umelá inteligencia nebezpečná?

Samozrejme, ale to aj rebríky. Rebríky sú jednou z najnebezpečnejších vecí v dome, ľudia z nich padajú v jednom kuse, ale aj tak ich všetci máme. Áno, môže byť aj nebezpečná, ale je to iba o tom, ako ju použijeme.

Je ľudstvo pripravené na taký pokrok?

Myslím, že vždy môžeme robiť veci aj lepšie a máme množstvo možností. Podľa mňa je dôležité zamerať sa na to, aby technológie firmy zneužívali a nepoužívali nedbalo. Nikdy nebudú pripravení všetci. Pozrime sa na to takto: napríklad niektorí ľudia nie sú pripravení na život vôbec, chýba im časť mozgu, nie sú schopní rozprávať. Technológiami im môžeme efektívnejšie pomôcť. Realitou je, že sa neustále posúvame vpred, ale podstatné je, ktorým smerom. Mali by sme sa pri našej činnosti snažiť neustále chrániť seba aj druhých.

FOTO: youtube.com

Ako vidíte budúcnosť technológií? Vzhľadom na to, kam smeruje a kam by mala.

Opäť to nie je o umelej inteligencii, ale o nás. Trochu sa obávam politickej polarizácie a nerovnosti v bohatstve ľudí. To ale nemá nič spoločné s technológiami. Nepáči sa mi, akým spôsobom obchodujú medzinárodné spoločnosti v Európe. Peniaze, ktoré by mali byť investované do infraštruktúry, putujú von z Európy a to by malo byť regulované. Taktiež sa mi nepáči, čo sa deje v Číne, pretože sa to príliš podobá na vzorec z 20. storočia, keď sa izolovali ľudia. Ide tu o manipuláciu ľudí. Okrem toho si myslím, že sme aj pred kultúrnou revolúciou.

Myslíte, že nás roboti nahradia v manuálnych zamestnaniach?

Myslím, že postupne áno, ale nemyslím, že to je problém. Už teraz sú niektoré profesie prakticky nahradené umelou inteligenciou. Napríklad, prečo by mal byť taký problém mať autopilotné kamióny, keď nemáme dostatok vodičov kamiónov? Nemáme ich preto, že existuje AI v podobe GPS systému. Niekedy boli potrební veľkí schopní muži, ktorí sa vyznali v mapách a vedeli si dobre rozplánovať čas, a preto aj zarábali o 50% viac ako dnes. Teraz to môže robiť prakticky kdokoľvek. Ide o to, aby sme si my našli sebauplatnenie, nie? Tak hľadajme v menej manuálnych prácach. Pokiaľ by ale znamenalo, že technológie znižujú naše platy tým, že za nás robia viac práce, to by už mohol byť problém.

Ktoré zamestnania sú podľa vás najviac ohrozené?

Asi nebude veľa práce pre asistentov. Asistenti totiž majú zdĺhavú prácu, hľadať a pamätať si veci. Čítala som jednu zaujímavú prácu Davida Archera z roku 2015, prečo je stále tak veľa zbytočných zamestnaní. On rátal s oveľa rozšírenejšou AI ako je dnes, ale ku príkladu dal bankomaty. Teraz si len ľudia vložia kartu do steny a tá im dá peniaze. Niekedy to vybavoval človek v banke. Teraz je to jednoduchšie a ľudia túto službu využívajú určite častejšie ako niekedy. Ľudia v pokladni tak môžu robiť aj veľa inej práce, ako len vydávať peniaze. V analytike sa dá taktiež krásne využiť umelá inteligencia. Ja sa skôr obávam toho, či budeme vedieť AI využiť kreatívne.

Mali by mať humanoidní roboti práva?

Nie. Problémom je, že keď sa s robotmi priveľmi identifikujeme a budeme sa k nim správať ako k svojim otrokom, môže nás to nabádať správať sa tak aj jeden k druhému. V Anglicku sme sa preto zhodli na tom, že by sme robotov nemali stavať na obraz človeka. Okrem toho som už videla robotov, ktorí boli ako sochy, mali ľudskú podobu, no prakticky nefungovali. V prvom rade chceme, aby spĺňali svoju funkciu. Je smutné, že aj oveľa schopnejší robot, ktorý nevyzerá tak ľudsky „príťažlivo“, nikoho nezaujíma.

Ak by sme chceli dať práva robotom, môžeme ich pokojne dať aj filmovým postavám, úžitkovým zvieratám, prípadne sochám. A navyše by to bolo nepochopenie toho, načo ľudské práva máme.

Čo by ste odporučila mladým, ktorí majú záujem pracovať s umelou inteligenciou?

Choďte do toho. Programovanie je zábava a naučí vás to zákonom, ktoré používajú ostatní programátori. Strojové učenie sa už stalo prirodzenou súčasťou programovania. Matematici a programátori sú veľmi žiadaní a budú stále viac. Snažíme sa príjsť na to, ako čo najefektívnejšie ľudí naučiť programovať, či už písaním kódu, alebo iba vkladaním dát. Takže ak ste mladí, učte sa matematiku a možno budete tými, ktorí prídu s novými algoritmami.

Aspoň základné programátorské schopnosti sú však užitočné pre každého. Intuitívne budete vedieť, na akom princípe umelá inteligencia funguje. Pracovala som s 11-ročnými deťmi, ktoré boli hotoví programátori. Vedeli, ako funguje robotická pamäť, ako si zapamätajú mapu, prípadne povedia, že sú „hladní“ a potrebujú nabiť.

Ďalšou vecou, na ktorú by sa mali zamerať je aj štúdium štúdium súvisiacich oborov, ako napríklad psychológia, neurovedy, prípadne filozofia. Čo i len povrchové chápanie súvislostí vám pomôže v budúcom živote.

FOTO: www.flickr.com

Rýchle otázky

Ktorý návyk mal v poslednej dobe pozitívny dopad na váš život?

Možno vám dám divnú až triviálnu odpoveď, ale začala som si písať heslá, veci, ktoré chcem mať na pamäti. Je dobré si to napísať a nie len nosiť v hlave. Napríklad miesta, ktoré chcem navštíviť, čo chcem urobiť, atď. Pravidelne si ich čítam a pomáha mi to plniť moje ciele.

Na čo by ste sa sústredila, keby ste mali znova 20?

Myslím si, že rozdiel by bol v tom, že by som sa nevenovala iba jednej veci. Vždy je dôležité učiť sa nové veci a širší obzor nám prináša nové expertízy. Určite by som sa zamerala na niečo, čo by ostatní ľudia mohli potrebovať.

Čo je podľa vás progresívna oblasť, ktorej sa oplatí venovať?

Nie som biznis človek, no z môjho uhla pohľadu je to vyvinúť softvér, ktorý vám pomôže zdokumentovať, že robíte pri vývoji umelej inteligencie správnu vec. Experimenty so strojovým učením, rozhodnutia, ktoré robíme, dáta, ktoré využívame, musíme veľakrát dokladovať napríklad vláde. Keby sme toto vedeli zautomatiovať spolu s dôkazom, že robíme správne veci, bolo by to veľmi užitočné.

Ďakujeme za rozhovor, Joanna!

Share.

About Author

Aj keď mám za sebou štúdium IT a manažmentu, vždy ma to ťahalo k písaniu. Pracujem ako copywriter v reklamnej agentúre, a okrem toho sa venujem rozhovorom so zaujímavými ľuďmi. Vďaka Night of Chances som si rozšírila obzory a stretla množstvo inšpiratívnych osobností... Keď sa už vzdialim od pera, najradšej idem na hory - v lete turistika, v zime snowboarding.

Leave A Reply