Lucia Kišš: Baví ma, že mám šancu meniť veci k lepšiemu

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Lucia Kišš je riaditeľkou rozpočtovej organizácie MZV,  SlovakAid. Iba 30-ročná Lucia žila takmer polovicu svojho života v zahraničí, má za sebou štúdium na Oxforde a 5-ročnú skúsenosť na Ministerstve vnútra, kde zodpovedala za efektívnu implementáciu operačného programu Ľudské zdroje. Mala tu na starosti prerozdelenie 450 miliónov EUR.

FOTO: govserv.org

Momentálne je rada, že je späť na Slovensku, kde sa snaží prostredníctvom SlovakAid pomáhať v zahraničí, ako aj zlepšovať situáciu v štátnom sektore doma.

Nedávno bola rečníčkou na panelovej diskusii Úrad is new startup na najväčšej študentskej konferencii Night of Chances Business, kde sa rúcali stereotypy o práci v štátnom sektore.

FOTO: euractiv.sk

 

Aktuálne ste riaditeľkou organizácie SlovakAid. Čo je jej hlavným významom?

Sme rozpočtová organizácia Ministerstva zahraničných vecí a naším cieľom je poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc krajinám tretieho sveta. Máme na starosti rozpočet Slovenskej republiky, ktorý je vyčlenený pre tento účel a poskytujeme dotácie zo štátneho rozpočtu. Máme k dispozícii množstvo nástrojov… napríklad väčšie projekty do 250 000 eur, mikrogranty, kde je minimum 10 000 eur, ktoré poskytujeme cez naše ambasády v zahraničí.

Aké nástroje v rámci SlovakAid využívate?

Poskytujeme finančné príspevky tým, ktorí to potrebujú, vysielame dobrovoľníkov do zahraničia, vymieňame best practices – dobré skúsenosti a zaužívané postupy, ktoré sa nám u nás osvedčili. Pomáhame najmä v západnom Balkáne a vo východných partnerstvách.

Vidíte reálne výsledky, ktoré svojou činnosťou prinášate?

Áno, bola som sa pozrieť napríklad v Keni, kde pomáhame farmárom postaviť sa na vlastné nohy, zarobiť si na živobytie a poslať svoje deti do školy. Vo východných partnerstvách a západnom Balkáne sa projekty väčšinou týkajú vodného hospodárstva a budovania občianskej spoločnosti. Pri humanitárnych projektoch v Sýrii, Libanone a Iraku poskytujeme rýchlu záchrannú zdravotnícku pomoc. Tu máme mobilné kliniky, ktoré chodia na výjazdy a zachraňujú zranených ľudí.

FOTO: govserv.org

Čo vidíte ako najväčší problém v rozvojových krajinách?

Je ich strašne veľa – zdravotníctvo, vzdelávanie, občianska spoločnosť, budovanie demokracie, ľudské práva, prístup k pitnej vode, životné prostredie – najmä v týchto sektoroch sa snažíme krajinám pomáhať.

Sama ste rozvojové krajiny navštívila. Ako vám to zmenilo pohľad na vnímanie Slovenska?

Aj keď si to veľakrát neuvedomujeme patríme k najvyspelejším krajinám sveta. Samozrejme, máme tu problémy, ktoré treba riešiť, no celkovo je nám tu veľmi dobre.

Ako vnímate prácu v štátnom sektore?

Určite máme v štátnom sektore medzery… no svoju prácu vnímam veľmi pozitívne. 5 rokov som pôsobila na Ministerstve vnútra, teraz som pol roka na Ministerstve zahraničných vecí a určite to neľutujem. Mám možnosť pracovať s veľmi kvalitnými ľuďmi, mám šancu meniť veci k lepšiemu a vidieť dopad a výsledky. To, že mám šancu zmeniť niečo pre Slovensko ma neuveriteľne motivuje a poháňa vpred.

FOTO: Jaroslav Novák

Študovali ste na Oxfordskej univerzite a University of Birmingham. V čom by sme sa na Slovensku mali inšpirovať od škôl v Británii?

Určite v tom, ako dbáme na rozvoj kritického a analytického myslenia. Netreba až tak dbať na sylaby, ale radšej sledovať to, čo sa deje vo svete a o tom sa so študentmi rozprávať. Okrem toho sme tam boli nútení veľa čítať a absolvovali sme množstvo skupinových aktitív a prezentáciách, čo rozvíjalo schopnosť spolupráce a komunikácie.

Myslíte, že je dôležité, aby mladí ľudia načas vycestovali von? Myslíte, že majú motiváciu sa vrátiť?

Áno, rozhodne. Otvorí vám to svet. Je pravdou, že ja som sa vrátiť nikdy nechcela, takmer polovicu života som žila v zahraničí, ale určite neľutujem, že som tu. Prvý polrok bol ťažký, zvyknúť si na miestami aj nudnú prácu, no tak je to v každej sfére a všade, či už je to štátna správa alebo biznis. Niekedy jednoducho len posúvate papier z bodu A do bodu B. Je však motivujúce, že je tu toľko vecí na zlepšenie. Je skvelé, keď budujete niečo nové a tu je množstvo príležitostí.

Predtým ste pôsobili na Ministerstve vnútra ako riaditeľka odboru inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. Prečo ste sa začali venovať tejto problematike?

Začala som štúdiom medzinarodných vzťahov a politológie, čo bolo strašne všeobecné. Počas štúdia som mala aj 3 práce, aby som utiahla štúdium v Anglicku a jeden z nich bolo prekladanie vzdelávacích alebo zdravotníckych textov do angličtiny, väčšinou pre Rómov. Veľa som sa s nimi rozprávala a to ma aj namotivovalo pre výber témy bakalárskej práce  Migrácia slovenských Rómov do Anglicka a prečo sa vracajú späť na Slovensko. Bolo to v rokoch 2006 až 2007, čo bol aj dobrý čas, pretože sme práve otvorili hranice. Aj moja dizertačná práca sa týkala rómskej problematiky. Potom som odišla stážovať do Indonézie, kde som pracovala pre medzinárodnú organizáciu pre migráciu pre EÚ delegáciu. Momentalne sa venujem rozvojovej spolupráci, takže som stále v tej téme, ktorá ma veľmi baví.

FOTO: facebook.com

Čo si ľudia najviac neuvedomujú v spojitosti s rómskou problematikou?

Neuvedomujú si, že nikam neodíde… nemôžeme ju odložiť na poličku, ani ju používať ako politickú kartu vo voľbách, ani ju ignorovať, pretože to sa veľakrát deje. Rómska problematika sa stereotypizuje alebo odsudzuje.

Práve som sa vrátila z Ameriky, kde som bola 3 týždne na programe International Visitor Leadership Program, ktorý organizuje americké Ministerstvo zahraničných vecí. Témou bol pluralizmus a tolerancia a týkal sa najmä toho, ako dokáže spoločnosť začleniť minority. Programu sa zúčastnilo 15 ľudí, ja som bola jediná zo Slovenska a ostatní účastníci boli všetkých možných národností, kultúr a náboženstiev.

Musíme si uvedomiť, že smerujeme k tomu, že budeme viac multikultúrna spoločnosť. Na Slovensku sa to žiaľ neodzrkadľuje. To ma frustruje aj na našom školskom systéme… neučíme systematicky antidiskriskrimináciu a potom sa čudujeme, že aj mladí ľudia volia človeka ako je Kotleba. Vzdelávací systém má byť inkluzívny, mali by sme to učiť na školách, aby sa to odzrkadlilo aj na našej spoločnosti, pretože rómska problematika nikam nepôjde a budeme potrebovať pracovnú silu. Vzdelávanie je v tejto problematike kľúčové.

Venujeme sa tejto téme dostatočne, aby mohla nastať nejaká zmena?

Určite nie. Máme na to vyčlenených 450 miliónov EUR z eurofondov na 7 rokov, čo je strašne veľa. Žiadny iný európsky štát nemá momentálne viac peňazí na túto problematiku a obávam sa, že to ani nebudeme schopní vyčerpať. Všetko sú to dopytovo orientované projekty, čo znamená, že Ministerstvo vnútra vyhlási výzvu. Väčšinou sa na tieto výzvy hlásia starostovia v obciach, ktoré majú rómsku osadu. No hlási sa ich málo, neviem, či sa boja, kvôli strate voličov, alebo je to byrokratickou záťažou, ktorá je s tým spojená. Problémom je v tomto prípade nezáujem – podpory je veľa, problém je s jej absorbciou.

Aké výsledky sa vám podarili v projektoch dosiahnuť?

Veľký úspech zožali napríklad miestne poriadkové služby “MOPS”, predtým sa to volalo Rómske občianske hliadky. Tento projekt má obrovský úspech. Jedná sa to, že niekto z rómskej osady bude dávať pozor na poriadok, bude spolupracovať s ľuďmi z policajného zboru a potom následne prejde do policajného zboru, čo je hlavným cieľom. Podobné projekty aj v zahraničí boli veľmi úspešné.

FOTO: Jaroslav Novák

Na aký projekt, prípadne iniciatívu, na ministerstve ste najviac hrdá?

Čo sa týka MZV asi na všetky, tak dám jeden konkrétny z “vnútra”. Máme jeden výnimočný projekt, na ktorý sme dostali peniaze z Európskeho zvereneckého fondu pre Afriku. Je to 2-miliónový projekt, ktorého sme hlavným garantom a realizujeme ho v Keni. Je to V4 projekt, spolupracujeme na ňom s Poliakmi, Maďarmi a Čechmi. Už som ho spomínala na začiatku, jedná sa o spoluprácu s 15 000 farmármi, ktorým pomáhame pestovať makadámové oriešky a osamostatniť sa. Bola som sa tento rok pozrieť na jeho slávnostnom otvorení.

Čo máte momentálne v rámci SlovakAid v pláne?

Realizovať podobné projekty, ako som spomínala. Na to potrebujeme certifikát Európskej komisie, potrebujeme spraviť zmeny v agentúre, štardardizovať procesy, mať ich viac transparentné, skrátka “upratať si doma”. Chceme mať všetko viac transparentné, zaviesť bodové kritéria. Momentálne vybavujem certifikát manažmentu kvality, aby sme vybudovali dôveryhodnú, profesionálnu štátnu správu.

Chcela by som, aby štátna správa bola viac kompaktná, aby štátny úradník bol pojem, za ktorý by sme sa nemuseli hanbiť. Vždy tu bude politická úroveň, no treba sa pokúsiť to čo najviac oddeliť. Generálni riaditelia by sa nemali meniť tak často. Pri eurofondoch je to hrozné… keď sú voľby, vymenia sa všetci generálni riaditelia a potom sa presúvajú aj celé ich tímy. Príklad z praxe – životné prostredie a hospodárstvo sa celé komplet vymenilo. To má za príčinu stratu kontinuity a je to veľmi neefektívne. Treba pracovať na inštitucionálnej pamäti.

Najdôležitejšou vecou, ktorej sa momentálne venujem, je zjednodušenie procesov v SlovakAid smerom k prijímateľom, pre mimovládne organizácie, ktoré sa nám hlásia na projekty. Chceme im odbúrať administratívnu záťaž čo najviac, ako sa dá, aby to všetko bolo v súlade s legislatívou. Veľa vecí sa dá zjednodušiť, aby bolo menej papierovačiek.

Ďakujeme a držíme palce!

Share.

About Author

Aj keď mám za sebou štúdium IT a manažmentu, vždy ma to ťahalo k písaniu. Pracujem ako copywriter v reklamnej agentúre, a okrem toho sa venujem rozhovorom so zaujímavými ľuďmi. Vďaka Night of Chances som si rozšírila obzory a stretla množstvo inšpiratívnych osobností... Keď sa už vzdialim od pera, najradšej idem na hory - v lete turistika, v zime snowboarding.

Leave A Reply