David Šiška: Od neúspešného startupu až na post CEO miliardovej spoločnosti

Google+ Pinterest LinkedIn Tumblr +

Na konferencii Glorious sme stretli Davida Šišku, CEO firmy Bonami. Objavil sa v rebríčku Forbes 30 pod 30 a je živým dôkazom toho, ako vás aj neúspech môže posunúť k príležitosti stať sa riaditeľom miliardovej spoločnosti (v korunách českých). Vďaka nie veľmi úspešnému startupu Universator sa spoznal s investorom zo skupiny Miton, vďaka čomu sa mu podarilo prepracovať sa až na CEO Bonami. Firma sa momentálne špecializuje na predaj bytových doplnkov a inšpirácie v oblasti interiérového dizajnu a zaručene budeme o tejto spoločnosti aj o Davidovi ešte veľa počuť.

Pôsobíš ako CEO Bonami. Aké životné skúsenosti predchádzali tomu, že si získal túto príležitosť?

Myslím, že mi veľmi pomohli skúsenosti z môjho vlastného biznisu. Som dušou podnikateľ a s tým je spojených veľa vecí ako zodpovednosť za firmu, premyšľanie o každej korune, ako je investovaná, skúsenosti z biznis sektora, kde som viedol svojich ľudí… V Bonami som poznal ľudí, procesy, fungovanie a vytvoril som si víziu, kam firmu posunúť. Určite zavážilo aj to, že som v rámci Bonami pracoval na expanzii v zahraničí, prevzal celú logistiku, čo bol obrovský projekt za x miliónov. Bolo to niečo, čo u nás predtým nikto neriešil a celé som to zvládol. To bolo tak povediac finálne potvrdenie toho, že pravdepodobne mám predpoklady zvládať situácie, ktoré budú v biznise nastávať. Vždy príde niečo nové, čo treba riešiť.

FOTO: konferenceglorious.cz

Bál si sa tejto výzvy, či si sa cítil dostatočne pripravený?

Bál som sa skôr toho, že ma to nebude baviť. Rozhodoval som sa asi pol roka, či siahnem po tejto príležitosti. Nebol som si istý, či je to pre mňa to pravé, pretože ja veľmi rád veci rozbieham a nerád udržujem. Potom som si uvedomil, že Bonami je stále na začiatku, aj keď vtedy to už bola stvrťmiliardová firma. Stále vidím veľký priestor pre rast. Povedal som si, že za rok chcem, aby sme dosiahli miliardu a teraz rozmyšľam, ako dosiahnuť 10 miliárd. Stále vidím obrovský potenciál Bonami.

Prešiel si zo startupového prostredia, kde sa všetko deje rýchlo, je agilné, flexibilné a do korporátneho sektora. Vnímaš tú zmenu?

Samozrejme, bolo potrebné urobiť štruktúru a nastaviť procesy, aby to nebol úplný punk, no stále sa ho snažím tak trochu udržať, aby to nebolo skostnatelé. Aby ľudia stále medzi sebou komunikovali priamo, aby prichádzali s nápadmi, no aby neboli všetky zvrchu, ale aj zospodu nahor. Čím viac nás je, tým je to ťažšie a tažšie, ale darí sa to.

Ako si si vybudoval rešpekt, dôveru ľudí, keď si nastúpil na túto pozíciu?

Išiel som do toho s tým, že minimálne pol roka ten rešpekt mať nebudem. Nie je to o tom, že ho dostaneš, rešpekt si treba získať a to postupne – krokmi, činmi, tým, ako riešiš problémy a situácie, ako sa postavíš k tomu, keď spravíš chybu, ako komunikuješ s ľuďmi.

FOTO: konferenceglorious.cz

Akú hodnotu chceš priniesť firme v najbližších rokoch?

Ja si myslím, že mojou veľkou devízou je to, že mám stále obrovskú ambíciu a som schopný hľadať cesty, ako ich dosiahnuť. CEO je na to, aby dával víziu, no teraz sme v štádiu, že je to hlavne o dobrých ľuďoch, o budovaní tímu. Mojou úlohou je prinášať správnych ľudí a kontrolovať, či zvládajú zmeny. Najväčšia hodnota je v tom, že neustále “drajvujem”, dozerám na systém, či sa uberá správnym smerom a či vieme podnikať rýchle zmeny.

Nastal počas tvojho pôsobenia ako CEO fail alebo ťažká situácia, ktorá ťa posunula?

Neustále nastávajú faily. Jedným z mojich najväčších failov bolo, že som si myslel, že vytvorím štruktúru ľudí, s ktorými budem vlastne budovať firmu – management team, a že tak do dvoch rokov sa mi to podarí, no stále zisťujem, že je to “neverending story”. Nájdeš ľudí, ale biznis sa hýbe tak rýchlo, že nie všetci zvládnu prispôsobovať sa zmenám, takže je treba nájsť niekoho ďalšieho. Nie všetci sú schopní zvládať to tempo, majú rovnaké ambície, sú nastavení podobne hodnotovo. To človek zistí až časom. Za posledný rok som spravil chyby vo výbere ľudí do managementu, takže v tom som sa dosť poučil. Nerobiť zbrklé a rychlé “hiry”, ale dať tomu čas a naozaj nájsť tých správnych ľudí. Druhá vec – už pri prvých signáloch problému ho začat aktívne riešiť.

Čo si ty osobne všímaš na ľuďoch, ktorých príjmaš? Je to viac o hodnotách alebo zručnostiach?

Je to kombinácia. Pred časom to bolo skôr o ľuďoch, ktorí vedia zvládať výzvy. Teraz už možno viac o špecializácii v jednotlivých oblastiach, či majú selský rozum, veria vízii firmy, sú ambiciózni, nerobia to pre peniaze, ale pre niečo viac, sú pokorní a sú tímoví hráči. To je strašne dôležité. Nechcem tím individualistov, potrebujem, aby hrali ako tím. Nemám rád korporátne maniere a politikárčenie.

Čo by si odporučil mladým, ktorí majú ambíciu viesť projekty, prípadne stať sa lídrami?

Mne zafungovala moja skúsenosť, začať čo najskôr s praxou. Je fajn si o tom čítať, ale ako hovorí dedo – nehovorte deťom, aby niečo nechytali, priam naopak. Nech chytia… oni sa musia spáliť, aby mali skúsenosť. Verím tomu, že skúsenosťami sa človek naučí najviac. Už počas školy som bol v AISECu a to ma veľa pozitívneho vplyvu. Behom krátkej doby si človek vyskúša viac vecí v praxi a druhá vec, človek si buduje network ľudí, zaujímavých a schopných. Ja z neho čerpám celkom dosť doteraz, pretože je to globálna organizácia, to znamená, že keď niekam napríklad idem expandovať, viem na koho sa v tej zemi mám obrátiť. Po škole si zas môžu nájsť firmu, ktorú vedie zaujimavý CEO, ktorý niečo dosiahol a dáva ľuďom príležitosti. Potom, keď sa príležitosť naskytne čo najlepšie a najrýchlejšie ju využiť.

FOTO: Instagram bonami.sk

Čo si myslíš o hodnote mentorov? Akým spôsobom sa vzdelávaš?

Je dobré mať mentora, alebo sa obracať na ľudí, ktorí už sú tam, kam človek smeruje. To je rada, ktorú som dostal ja sám – nepýtaj sa iba ako sa tam dostali, ale aj aké to tam je. Človek to veľakrát zvonku vidí romanticky. Je cenné byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú lepší ako vy. Ste priemerom 5 ľudí, s ktorými sa stretávate. Keď sa človek stretáva s úspešnými ľuďmi, chytá aj ich návyky, videnie sveta, spôsob premýšľania a učí sa. Na každom zdroji vzdelávania je niečo, no najviac podľa mňa dá človeku prax. Je super si k tomu aj čítať, to dá istý benchmark, či to robí správne alebo naopak. Neúspechy sú v poriadku, to je súčasť cesty.

Máš návyk, ktorý si nadobudol a neustále ťa posúva?

Áno, pýtať sa na feedback. Ja som to robil prirodzene už od začiatku. Nebáť sa byť zraniteľný. Veľa ľudí je ovládaných strachom a to je síce prirodzené, všetci sa bojíme, no feedback je jeden z “driverov”, ako si rýchlo uvedomiť veci, na ktorých treba pracovať. To je veľmi cenné. Je vlastne jedno, čo nám ľudia o nás povedia, dôležité je, čo si z toho odnesiem. Samozrejme, je to subjektívne, no je to najrýchlejšia cesta, ako sa o sebe dozvedieť viac. Ďalšia vec je nehľadať problémy, ale riešenia. Je to opäť prirodzené, že človek hľadá problémy a hrozby, no je potrebné tú energiu venovať skôr hľadaniu riešení. A dôležité je vedieť sa poučiť zo zlyhaní, to je veľmi cenné a učím to ľudí aj u nás vo firme.

Veľa ľudí sa bojí ukázať svoje slabé stránky, aby neutrpel ich rešpekt. Čo si o tom myslíš?

Ja si myslím, že človek by mal byť autentický. Keď si na niečo hrá, tak ostatní vycítia, že nie je prirodzení. Ten strach ich skôr brdzí, ľudia to podľa mňa ocenia. Všetci máme strach.

Tvoja pozícia je o tvrdej práci. Ako riešiš work – life balance?

Je to strašne dôležité. Ja som presne prototyp workoholika, pretože ma to strašne baví. No za tie roky som si uvedomil, aké dôležité je nezabúdať na balans. Práca je prirodzená súčasť života, no treba si ju vedieť plánovať tak, aby to bola čo najefektívnejšia. Môžeš pracovať aj cez víkend, keď je treba, no netreba to prehánať. Treba nájsť spôsoby, ako sa dá vypnúť, skvelý je šport, napríklad behanie, jóga, meditácia. Čo mne osobne dosť funguje, je utiecť do lesa. Vtedy ma zároveň napadá aj najviac vecí. Beh a aktívne športy sú skvelý vypínač, a chôdza je zas skvelá na premýšľanie. Inak sa mi rozmýšľa nad vecami, keď chodím.

Ľudia sa zvyknú báť odísť od roboty… boja sa, že sa stane niečo zlé, že im ju niekto preberie…

To je opäť ten strach. Je to práve naopak. Je to ako pri športe, aby človek podal maximálny výkon, musí aj oddychovať. Ísť na 100% nonstop je blbosť, je potrebné sa zregenerovať a potom zas ísť naplno. Sú obdobia alebo situácia, kedy je treba zabrať, no potom zas treba spomaliť.

Ľudia tvrdo pracujú, aby dosiahli úspech. Aká bola tvoja motivácia? Zmenila sa nejak v priebehu?

FOTO: www.lidovky.cz

Človek je poháňaný rôznymi vecami, častokrát ani nevie čím. Veľa ľudí ovplyvnilo detstvo ako krásny príklad je Elon Musk, ktorého šikanovali, keď bol malý. Steve Jobs bol zas adoptovaný. Ich to poháňalo, chceli niekomu niečo dokázať. Myslím si, že každého život postupne formuje. Mojou motiváciou bolo robiť zaujimavé veci a robiť ich tak dobre, aby som mohol byť slobodný. Sloboda je pre mňa dôležitá hodnota. Chcem robiť veci, ktoré majú veľký dopad, takže som si vždy predstavoval, že budem robiť na veľkých projektoch, kde zarobím peniaze, aby som mohol cestovať, kúpiť si čo chcem. Nerobím to kvôli konkrétnemu cieľu, skôr kvôli ceste a pretože ma to baví. Dnes vidím úspech v tom, že človek robí, čo ho baví, vie si nájsť balans dlhodobo, má dobré vzťahy a dokáže žiť naplnený život. Peniaze sú akoby vedľajší produkt. Pre mňa bolo vždy dôležité rozvíjať sa a učiť sa nové veci, preto ma nebaví stagnácia.

Ako to cítiš teraz? Čo ťa bude ďalej motivovať na tejto pozícii?

Motivuje ich prinášať stále väčšiu hodnotu. Mám pocit, že sme stále ešte na začiatku. Mám motiváciu robiť to lepšie, dostať sa na nové trhy. Je dobré, že sa to dá merať obratom – čím je väčší, tým viac ľudí nás pozná, tým viac nakupujú a sú spokojnejší. Nevnímam to len skrz peniaze, skôr cez zákazníkov, ktorým urobíme dobrú službu, a tak ovplyvníme ich život. To, že sa prebudia do pekného bytu, ovplyvňuje ich vnútorný svet, aj vzťahy s ľuďmi. Ja som idealista a príde mi pekné pracovať na niečom, čo môže ovplyvniť svet ľudí k lepšiemu a to môže byť aj predaj nábytku.

Čo ja vaša konkurenčná výhoda? Čím Bonami odlišuje od konkurencie, ktorá je vysoká?

Robíme to inak ako konkurencia. Snažíme sa vytvárať si vlastný trh, nechceme niekoho kopírovať. Hľadáme si vlastnú cestu. Tá, ktorú sme si vytvorili, je kombinácia štandardného e-shopu s vecami na sklade so stovkami nových veci, ktoré sme predtým v Bonami nemali. Prinášame inšpiráciu v podobe stále nových vecí. Kombinujeme stálu ponuku s tou nestálou, inšpirácie každý deň. Ďalej nás odlišuje, že sa snažíme robiť veci kvalitne a dobre, neustále sa posúvať. Sme veľmi orientovaní na zákazníka. Ľudskosť, ktorá je pre mňa osobne veľmi dôležitá, snažíme sa byť osobní, hraví, vtipní, neformálni. Nemám rád formalizmy ako B2C, skôr human2human. A to aj vnútri vo firme. Sme partia priateľov, ktorých baví čo robia a to sa premieľa aj do vzťahu k zákazníkovi. To dostávame aj ako feedback, že si to veľmi vážia. Pracovne sme to nazvali “človečina”.

Akým spôsobom získavate zákazníkov? Čo vám funguje na budovanie značky a čo na konverziu?

My sme boli vždy orientovaní na výkonnostný marketing, ukazujeme produkty na Facebook a Instagram. Ceníme si spokojných zákazníkov, ktorí nás odporučia (word-of-mouth). Minulý rok sme sa pustili do offline kampaní. Chystáme sa ísť do televízie, práve prebieha tender. Tam vidím najväčšiu príležitosť, že o nás veľa ľudí dozvie. Rozširujeme sortiment, poskytujeme nové služby. Máme napríklad mobilnú aplikáciu s rozšírenou realitou, aby mohli zákazníci vidieť nábytok cez kameru telefónu. Máme veľa noviniek, o ktorých aj naši zákazníci nevedia. 

Ake nástroje používate na meranie výsledkov a na prácu s dátami?

Máme Facebook AdWords, rôzne agregátory, Google Analytics… kombinujeme, robíme reporty. Záleží, aký uhol pohľadu je relevantný.

Kde vidíš Bonami o tri roky? Aké máte ciele?

Tento rok je náš obrat miliarda, za 3 roky by mal byť 3-5 miliárd korún. Mali by sme byť na ďalšom jednom až dvoch trhoch. Tento rok spúšťame Maďarsko, uvidíme, kam nás to posunie ďalej. Každopádne za tri roky by sme už mali byť na hlavných trhoch – Česko, Slovensko, Rumunsko všeobecne známi, mali by sme byť značka, ktorej ľudia dôverujú. Byť top v tom zmysle, že keď budú ľudia uvažovať o kúpe nábytku, malo by ich Bonami napadnúť ako prvé. Dnes sme čisto online a tak do 3 rokov by som chcel byť aj offline.

Nemyslíš si teda, že offline mizne… všetci sa hrnú skôr do online sveta.

Určite nie, trend je veľký. A čo sa týka nábytku, tak určite, pretože je to bariéra, že si ľudia na nábytok nemôžu siahnuť. Druhá vec je, že offline je viac face2face. Momentálne so zákazníkmi prichádzame do kontaktu cez telefón a mail. My si chceme so zákazníkmi budovať vzťahy. Myslím, že offline v našom podaní nebude až tak o predaji, ale skôr o zážitku. Možno to spojíme s kaviarňou, kde bude dizajnér, ktorý bude vedieť poradiť alebo niečo na ten spôsob.

FOTO: konferenceglorious.cz

Rýchle otázky

Máš nezvyčajný zvyk alebo povahovú črtu, prípadne záľubu?

Mám takmer posadnutosť robiť veci lepšie, stále nad tým rozmýšľam, ako posúvať veci. Veľmi mi to ovplyvňuje život. Stále hľadám nové možnosti rastu a inovácie, nie som veľký perfekcionista a detailista. Radšej veci rozbieham ako doťahujem do detailu.

Čo by si odporučil svojmu 20-ročnému ja?

Nauč sa odpočívať. To by som si určite naordinoval. Stále som sa sústredil na to, ako napredovať a málo som poslúchal svoje telo. Keď človek nevie odpočívať a má pocit, že stále musí ísť na plný plyn, tak ho to potom neskôr doženie. A nedávno som si uvedomil, že mojím koníčkom je práca, a to je strašne nezdravé dlhodobo, takže aby som si našiel iné hobby.

Sú nejaké zručnosti, schopnosti, ktoré by si odporučil mladým ľuďom rozvíjať?

Strach človeka zväzuje a obmedzuje, takže naučiť sa s ním pracovať. Schopnosť sa neustále učiť a ísť do šírky, ísť naprieč rôznymi odbormi. Mať prehľad a sledovať, kam svet speje a v určitých veciach vedieť ísť naozaj do hĺbky. Byť schopný vedieť sa rozhodnúť, Nemusí to byť nutne správne rozhodnutie, dôležité je vedieť potom aj rýchlo overiť, či bolo správne. Nebáť sa robiť zmeny, vedieť rozhodnutie vziať späť. Nebáť sa byť odvážny. Odvaha je naozaj dôležitá. Zbaviť sa strachu zo zlyhania. Urobiť čo najviac chýb a poučiť sa z nich.

Chcel by si zdôrazniť niečo, čo tu neodznelo?

Aby človek mohol zmeniť svet, musí zmeniť sám seba a musí chápať sám seba. Mne sa osvedčilo robiť si 5-minutové zhrnutie dňa. Večer si v myšlienkach prejdem svoj deň – čo sa stalo, ako som sa zachoval v určitých situáciách, čo mi to dalo a čo by som spravil inak. Dávať feedback sám sebe. Človek si uvedomí veľa vecí a je dobré si to potom aj zapísať, ako denník, forma je irelevantná. Mňa prekvapilo, ako som sa rozpísal. Treba si nájsť čas na sebareflexiu. A na záver by som rád zdôraznil, že najlepšie je učiť sa praxou. Nebojte sa povedať, že niečo neviete, pýtajte sa, požiadajte o pomoc. Nech sa jedná o čokoľvek.

Ďakujeme David!

 

Share.

About Author

Co-founder & Marketing manager Daily Upgrade

Leave A Reply